Čo je Parkour?

25. marec 2018 736 slov 4min Lukáš Hollý ... 2273x
Detail

Parkour je unikátny v tom, že je zakorenený hlboko v každom z nás. Všetci od detstva lozíme, skáčeme a snažíme sa prekonať rôzne prekážky. Pre deti je to niečo úplne normálne, no dospelí na to pomaly zabúdajú. Avšak Parkour tu je pre všetkých bez limitov.

Každým dňom vo svete počujeme viac a viac o Parkoure, no málokto vie, že pod svojim povrchom nesie silnú filozofiu. Názov Parkour  je odvodený od francúzskeho slova parcours, čo znamená cesta alebo trasa. Môžeme sa stretnúť aj s rovnoznačným názvom l’art du déplacement (vo voľnom preklade umenie presunu). Tento termín je prvý a pravdepodobnejšie najpresnejší popis vôbec. Znamená určitý prístup k životu zakorenený v samostatnosti, a taktiež nesie vnútornú silu a odhodlanie byť fyzicky a psychicky zdatným človekom. [1] Prvý krát s ním prišiel Sébastien Foucan v roku 1997 ešte predtým, ako sa začal používať termín Parkour (pôvodná verzia slova bola Parcour, no v 90-tych rokoch 20. storočia, navrhol Hubert Koundé nahradiť písmenko „c“ za „k“, aby dodal slovu väčšiu údernosť a dôraz [2] ).

„Parkour je pohybová disciplína alebo umenie pohybu, v ktorom si traceur* volí vlastnú cestu skrz prírodnú či mestskú architektúru, čo najrýchlejšie a najefektívnejšie s využitím vlastného tela.“ [3]

*pozn.: traceur je človek vykonávajúci Parkour, žena je označovaná ako traceuse

Táto definícia pomerne presne vystihuje podstatu Parkouru, no je potrebné povedať, že okrem fyzickej časti je dôležitá aj tá psychická a duševná. David Belle (jeden zo zakladateľov Parkouru) hovorí: „Parkour je viac ako šport. Je to stav mysle, životný štýl podobný bojovým umeniam. Je to cesta ako nájsť samého seba, a svoje miesto v spoločnosti“. [4] Práve preto Parkour nie je len bezduchým skákaním. Pomáha nám lepšie spoznať samého seba, svoje limity a prekonávať každodenné prekážky, čo vedie k nášmu osobnostnému rozvoju.

Filozofia Parkouru tkvie vo viacerých hodnotách. Jednou z tých najvýznamnejších je výrok Georgesa Héberta: „Être fourt pour être utile”, čo v preklade znamená Byť silný aby si bol užitočný. Táto snaha spočíva vo fyzickom a psychickom tréningu, skrz ktorý sa človek pripravuje na riešenie kritických situácií, no taktiež na prípadnú záchranu života sebe, alebo druhým ľuďom. Keby sme zašli hlbšie to filozofie, stretneme sa tam s mottami ako sú „Être et durer“ (Byť a vytrvať), alebo „Être vrai et entier“ (Byť pravdivý a úplný). Z tejto trojice výrokov je krásne vidieť, čo sa skrýva v Parkoure pod povrchom. Každý jeden traceur prechádza vo svojom tréningu rôznymi obdobiami a skúškami. No nakoniec väčšina ciest smeruje k snahe byť dobrým človekom, ktorý pozná sám seba v rôznych situáciách, a vďaka tomu vie pomôcť druhým, keď je to potrebné.   

Tréning Parkouru spočíva v osvojení si špecifických lokomočných a pohybových zručností. Dôležitou črtou pri tréningu je efektívnosť. Traceur sa snaží pohybovať v priestore čo najpriamejšie, najbezpečnejšie a s čo najmenšou spotrebou energie. Všetky tieto faktory závisia od jeho technickej a fyzickej úrovne. V prvom rade treba povedať, že Parkour nie je extrémny šport. Tu treba rozlišovať dva pojmy a to: risk a hazard.

Risk v Parkoure znamená byť pripravený fyzicky aj psychicky na daný skok, upratať prostredie, zistiť v akom stave sú prekážky, a nakoniec zvážiť a akceptovať všetky riziká skoku. Tie veľké skoky, ktoré vidíme vo videách sú často výsledkom dlhoročného trénovania. Daným skokom predchádzajú tisícky opakovaní malých skokov v malých výškach. Veď predsa nie je macherstvo skočiť nejaký skok raz, ale umenie je skočiť ho 100 krát, vždy rovnako, bezpečne a za každých podmienok (dážď, sneh, teplo, tma atď.)
Hazard nastáva vtedy, keď nie sme pripravení vykonať daný skok a aj napriek tomu ideme do toho. Jednoducho neriskujeme ale hazardujeme. Vtedy sa zvyšuje šanca na úraz.

S narastajúcou popularitou Parkouru prichádza aj jeho komerčná stránka a to ruka v ruke so súťažením. Podstata Parkouru ako ste sa už stihli dočítať je ale niekde úplne inde. Netrénujeme preto, aby sme sa porovnávali s druhými, ale trénujeme preto aby sme boli užitoční pre druhých, bez rivality. Jediným naším súperom sme my sami. Možno aj vďaka tomuto je Parkourová komunita plná srdečných ľudí, ktorí vždy radi príjmu nových členov medzi seba. Sme jedna veľká rodina :)

Zdroje:
[1] EDWARDES, D., 2009. The Parkour & Freerunning Handbook.
[2] BELLE, D. a CH. PERRIERE, 2014. Le Parkour: Des origines à la pratique.
[3] WITFELD, J.,  I. E. GERLING, A. PACH, 2011. The Ultimate Parkour Freeruning Book: Discover your Possibilities.
[4] BELLE, D. a CH. PERRIERE, 2014. Le Parkour: Des originesà la pratique.